Vydavateľstvo Vysoké Tatry

História Dopravy vo Vysokých Tatrách 

Históriu dopravy začali písať exploatátori tatranskej prírody z podtatranských miest a obcí, ktorí už v stredoveku prichádzali do lesov a dolín nad nimi. Lovci, bylinkári, pastieri. Prvé skutočné cesty v Tatrách budovali baníci, aby mohli zvážať vyťaženú rudu aj pomocou ťažných zvierat.

Ešte v 18. a 19. storočí prichádzali rôzni bádatelia aj z ďalekých krajín pešo. Na transport ťažkých batožín vo vysokohorskom teréne si často najímali nosičov z okolitých obcí. Je raritou, že toto povolanie – síce v inej forme – sa zachovalo dodnes. Nosiči zásobujú niektoré vysokohorské chaty.

V roku 1793 vznikla prvá tatranská osada, Starý Smokovec. Ďalším významným míľnikom v dejinách dopravy a turistického ruchu vo Vysokých Tatrách bol rok 1871, kedy bol dokončený podtatranský úsek Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ). S tým súvisel aj vznik ďalších tatranských osád, ktoré sa rozvíjali ako centrá kúpeľníctva, cestovného ruchu, rekreácie, turistiky a zimných športov. Medzi osadami vznikal konkurenčný boj o prvú železničnú prípojku z Popradu alebo zo Štrby. Tatranská Lomnica bola jedinou štátnou kúpeľnou osadou vo Vysokých Tatrách. Trať dali do prevádzky v roku 1895. V nasledujúcich rokoch získalo železničné spojenie aj Štrbské Pleso a Starý Smokovec. V prípade Štrbského Plesa bolo nutné vybudovať zo Štrby ozubnicovú trať a do Starého Smokovca začala premávať vtedy netypická – elektrická železnica. Éru automobilizmu na tatranských cestách predznamenal v roku 1900 príchod prvého auta. Typickými horskými dopravnými prostriedkami sú lanové dráhy. Prvá pozemná lanová dráha vo Vysokých Tatrách vznikla v roku 1908 medzi Starým Smokovcom a Hrebienkom. Visutú lanovú dráhu z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít dali na celom úseku do prevádzky pre verejnosť v roku 1941. Dodnes ju považujeme za najatraktívnejšie dopravné zariadenie vo Vysokých Tatrách.

Od roku 1943 pristávajú na letisku Poprad-Tatry dopravné lietadlá. Vo vysokohorskom teréne našli uplatnenie vrtuľníky, ktoré uľahčujú prácu horským záchranárom a vrtuľníky, ktoré slúžia ako „lietajúce žeriavy“ pri rôznej stavebnej činnosti v ťažko prístupnom teréne alebo pri sezónnom zásobovaní chát.

Vývoj dopravných zariadení je veľmi zaujímavý najmä v horách, kde sú často nutné aj netypické riešenia.